Hvar.

Život a okamihy, ktoré nás stretnú veľakrát chápeme až neskôr. Moje detstvo som prežila v období totality a nemôžem povedať, že by mi niečo chýbalo. Každý rok som musela ísť na povinnú letnú dovolenku. Z pohľadu dieťaťa som to brala ako utrpenie. Obetovať dva týždne letných prázdnin sa mi zdalo ako dosť zlý nápad. Závidela som kamarátkam, že môžu celé leto šantiť na bicykli a chodiť na naše dedinské kúpalisko. Vôbec som si vtedy neuvedomovala, že prežívam výnimočné okamihy. Jedno leto rodičia zahlásili, že nejdeme do Bulharska ako sme chodili každý rok, ale smer našej cesty je teraz už bývalá Juhoslávia a ostrov Hvar.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Prečo práve Hvar som sa dozvedela až cestou. Mali sme tam rodinu, ktorú som nepoznala a ako dieťa ma to vôbec nezaujímalo. Lenže stalo sa niečo, čo vo mne zostalo dodnes. To miesto vo mne zanechalo hlboký dojem a ja som si vtedy sľúbila, že sa tam vrátim, keď budem dospelá a vrátila som sa tam takmer po dvadsiatich rokoch. Objavila som raj na zemi. Vždy tam nájdem pokoj pre svoju dušu. V okamihu ako som vystúpila z trajektu ma zasiahla túžba spoznať toto miesto. Farby sú tu farebnejšie, vône voňavejšie, more priezračnejšie. Cítim tu dokonalé splynutie s prírodou. Ešte teraz cítim vôňu levandule v povetrí a slnečné lúče mi hladia tvár. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale mne nič nehovoria ponuky cestovných kancelárií, kde mi ponúkajú super destinácie so všetkými službami. Nepotrebujem dovolenku, kde budem súčasťou stáda v rezervácií. Hvar ponúka všetko. Nádherné zátoky, nedotknutú prírodu i prechádzky kamennými uličkami. Mám pocit, že sem ešte nedorazila všetka tá komercia súčasnej doby. Na tomto mieste som úplne slobodná. Milujem návraty na miesta, ktoré si vzali kúsok môjho srdca a niečo vo mne zanechali. Ostrov Hvar chytí za srdce a nenechá nikoho ľahostajným. To čo som brala ako dieťa utrpenie sa zmenilo na vďaku mojím rodičom. V podstate mi dali to najkrajšie detstvo aké som mohla mať.
[/content>