reklama

Pád z okna.

"Smrť sa nás netýka, pretože pokiaľ sme tu my, nie je tu smrť, a keď príde smrť, nie sme tu my."(Epikuros) Je to koniec? Alebo len prechod do inej dimenzie? Sme jediné bytosti, ktoré si dokážu uvedomiť vlastnú pominuteľnosť. Každý jeden deň sme bližšie k smrti a napriek tomu žijeme ako keby bol náš život nekonečný. Márnime jeden deň za druhým a uniká nám podstata nášho bytia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Písal sa rok 1997. Bol chladný októbrový deň a plánovali sme zábavu na chate. Boli sme mladí, plní života a pripravení na dobrodružstvo. Tešila som sa na víkend a to som nevedela, že sa pozriem smrti priamo do tváre. Všetci sme sa stretli na chate a zábava mohla začať. Ako to už býva alkohol nemohol chýbať na akciách takéhoto tipu. Všetci sme sa bavili a popíjali. Ja a alkohol to nie je dobrá kombinácia a to sa mi stalo takmer osudným. Neznesiem veľa, tak ma doslova odniesli na izbu "vyspať sa z toho." Zamkli ma v izbe. Udalosti toho večera mi zmenili život. To čo nasledovalo viem len z rozprávania, ale jeden moment si presne pamätám dodnes. Dvere boli zamknuté a ja v otupení vlastných zmyslov som volila okno. Nasledoval pád z druhého poschodia. Je to zvláštne a vymyká sa to môjmu chápaniu, ale...Neviem, ako som liezla cez okno, nepamätám si z toho večera takmer nič, ale dokážem povedať, kto prišiel prvý k môjmu bezvládnemu telu. Viem opísať presne polohu v akej som ležala. Snažila som sa všetkým vysvetliť, že som tu a nič mi nie je, ale nikto ma nepočúval. Čo sa stalo som pochopila vo chvíli, keď som videla svoje telo ležať bez života na zemi. Bol to krátky okamih, ale duša bola niekde inde ako telo. Bol to veľmi zvláštny pocit. Nectila som bolesť, ani ľútosť. Duša vôbec nebola opojená alkoholom. Nedokážem tento jav pochopiť, ale jedno je isté zmenilo ma to. Nie to, že som prežila niečo, čo neviem vysvetliť, ale to, čo sa mohlo stať. Nevinná zábava mohla skončiť tragicky. Prebrala som sa v nemocnici. Stratila som pár dní zo života, ktoré mi nikto nevráti. Uvedomila som si aký je človek krehký a ako márnime jeden deň za druhým. Život je dar. Každý jeden deň som vďačná za nové ráno. Bola to pre mňa výstraha? Alebo poučenie? Myslím, že jedno aj druhé. Jazva na čele mi pripomína túto nerozvážnosť, ale na druhej strane ma to poučilo. Nezamýšlam sa nad tým, čo by bolo keby... Skôr ďakujem za druhú šancu. Nenapísala som tieto riadky preto, aby ste ma súdili, ale preto, aby každý pochopil, že dnes sme tu a zajtra...už môže byť všetko iné.

Andrea Krausová

Andrea Krausová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som Rebelka s nespútanou dušou. Niekto kto verí, že sny sa dokážu zmeniť na skutočnosť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu