Pád z okna.

Autor: Andrea Krausová | 23.4.2014 o 22:42 | (upravené 28.4.2014 o 23:57) Karma článku: 8,00 | Prečítané:  301x

"Smrť sa nás netýka, pretože pokiaľ sme tu my, nie je tu smrť, a keď príde smrť, nie sme tu my."(Epikuros) Je to koniec? Alebo len prechod do inej dimenzie? Sme jediné bytosti, ktoré si dokážu uvedomiť vlastnú pominuteľnosť. Každý jeden deň sme bližšie k smrti a napriek tomu žijeme ako keby bol náš život nekonečný. Márnime jeden deň za druhým a uniká nám podstata nášho bytia.

Písal sa rok 1997. Bol chladný októbrový deň a plánovali sme zábavu na chate. Boli sme mladí, plní života a pripravení na dobrodružstvo. Tešila som sa na víkend a to som nevedela, že sa pozriem smrti priamo do tváre. Všetci sme sa stretli na chate a zábava mohla začať. Ako to už býva alkohol nemohol chýbať na akciách takéhoto tipu. Všetci sme sa bavili a popíjali. Ja a alkohol to nie je dobrá kombinácia a to sa mi stalo takmer osudným. Neznesiem veľa, tak ma doslova odniesli na izbu "vyspať sa z toho." Zamkli ma v izbe. Udalosti toho večera mi zmenili život. To čo nasledovalo viem len z rozprávania, ale jeden moment si presne pamätám dodnes. Dvere boli zamknuté a ja v otupení vlastných zmyslov som volila okno. Nasledoval pád z druhého poschodia. Je to zvláštne a vymyká sa to môjmu chápaniu, ale...Neviem, ako som liezla cez okno, nepamätám si z toho večera takmer nič, ale dokážem povedať, kto prišiel prvý k môjmu bezvládnemu telu. Viem opísať presne polohu v akej som ležala. Snažila som sa všetkým vysvetliť, že som tu a nič mi nie je, ale nikto ma nepočúval. Čo sa stalo som pochopila vo chvíli, keď som videla svoje telo ležať bez života na zemi. Bol to krátky okamih, ale duša bola niekde inde ako telo. Bol to veľmi zvláštny pocit. Nectila som bolesť, ani ľútosť. Duša vôbec nebola opojená alkoholom. Nedokážem tento jav pochopiť, ale jedno je isté zmenilo ma to. Nie to, že som prežila niečo, čo neviem vysvetliť, ale to, čo sa mohlo stať. Nevinná zábava mohla skončiť tragicky. Prebrala som sa v nemocnici. Stratila som pár dní zo života, ktoré mi nikto nevráti. Uvedomila som si aký je človek krehký a ako márnime jeden deň za druhým. Život je dar. Každý jeden deň som vďačná za nové ráno. Bola to pre mňa výstraha? Alebo poučenie? Myslím, že jedno aj druhé. Jazva na čele mi pripomína túto nerozvážnosť, ale na druhej strane ma to poučilo. Nezamýšlam sa nad tým, čo by bolo keby... Skôr ďakujem za druhú šancu. Nenapísala som tieto riadky preto, aby ste ma súdili, ale preto, aby každý pochopil, že dnes sme tu a zajtra...už môže byť všetko iné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?