Hľadala som odpovede na toľko otázok. Nájsť šťastie je asi snom každého z nás, ale čo vlastne slovo "šťastie" znamená. Nie som odborníčka na šťastie ani na život sám, ale viem, že sa neskrýva v majetku a luxusných autách. Šťastie je v nás a v našom vnímaní vlastného života. Nevedela som vnímať ani svoje pocity. Pohltila ma realita dospelosti a každodenných starostí. "Šťastie je len polovičné, keď sa o neho nemáte s kým deliť. Smútok je dvojnásobný, keď vám z neho nemá kto pomôcť."
Mala som v sebe toľko bolestí a sklamania z vlastného života. Nevedela som kto som a kde idem. Slzy mi tiekli po líci. Ako ďalej vlastne žiť? Sadla som do auta a nechala sa unášať bezstarostnou jazdou za tónov nádhernej hudby. Ako malé dievča som chodila do dedinky Sihla. Niečo ma tam po rokoch ťahalo. Bol krásny jarný deň. Neviem, prečo Sihla, ale... Mám pocit, že tam zastal čas. Nikto sa nikde neponáhľa, z každého dvora počuť brechot psa a čo je na dedinke najúžasnejšie chovajú sa tam kone. Vždy ma lákalo spoznať svet koní a dnes ma sem priviedla náhoda. Neviem, možno náhody neexistujú a všetko je tak ako má byť. Kone tu nie sú ustajnené, ale majú obrovský výbeh a slobodu. Tak ako ja som chcela slobodu pre svoju dušu. Potrebovala som únik. Niekedy naozaj treba veriť svojej intuícii a ja som sa ňou priam nechala uniesť do nádhernej prírody. Nikdy som si nemyslela, že ja a kôň bude výnimočné priateľstvo. Vždy ma fascinovala majestátnosť týchto mohutných zvierat. Keď som prvý krát vstúpila do ohrady s koňmi necítila som strach. Práve naopak. Cítila som sa v bezpečí a chránená pred svetom. Vtedy som sa rozhodla, že chcem porozumieť týmto zvieratám. Chcem sa preháňať v sedle po lúkach rozprestierajúcich sa okolo dedinky. Prekrásny výhľad na Nízke Tatry v pozadí vo mne vyvoláva najúžasnejšie pocity. Niekedy som si myslela, že ku šťastiu potrebujem ďaleké kraje. Dnes viem, že je to v mojom vnímaní. Našla som zmysel svojho života. Miesto, kde viem kto som. Konečne som našla únik pred svetom. Únik, ktorý hľadáme asi všetci.