Televízia spoločník náš každodenný.

Blíži sa devätnásta hodina a čas na správy. Zaplavujú nás informácie o tragédiách v rodinách a pritom sa nikto nepozastavuje, prečo sa tie tragédie dejú. Ľudia pomaly nemajú na živobytie a sused dokáže zabiť suseda pre pár drobných. To nerieši nikto. Snažia sa nás len odpútať od skutočných problémov tragédiami iných rodín. A havárie? Akurát to vo mne vyvoláva strach na ceste. Ale prečo sa nevychovávajú už deti na školách ako sa na tej ceste správať? Každý jeden večer nás televízia ničí seriálmi, ktoré nás nijako neobohacujú. A predsa majú vysokú sledovanosť. Som iná? Ja neviem, ale pozerať seriál, kde rodina nič neznamená sa mi zdá stratou času. Najhoršie je, že to pozerajú aj deti. Akú generáciu si to vychovávame? Desí ma to, lebo mám doma dve dospievajúce dcéry a vidím aké sú vnímavé. Pre mňa je telka len bezcharakterný zlodej času, čo si zaslúži odsúdíť a zavrieť do chládku na doživotie. Nehovorím, že si nepozriem rada dobrý film a určite ich nie je málo. Lenže dobrý film sa stáva doslova klenotom v nekonečných brakoch pohlcujúcich náš čas. A o produkcii nekonečných reality show ani nehovorím. Našťastie máme možnosť voľby a ja ju plne využívam a radšej volím dobrú knihu alebo píšem. Zvláštnu dobu žijeme rýchlu a povrchnú. [/content>